Biografia

Peter Dvorský je zaradený medzi najlepších svetových tenoristov, taliansky kritik a muzikológ Mario Morini ho dokonca označil za „ posledného následníka talianskej tradičnej školy“ a slávny barytonista Leo Nucci za „ výsostne talianskeho tenoristu“. Pre svoj krásny zamatový hlas a majstrovskú kantilénu bol obsadzovaný predovšetkým do rolí talianskeho a francúzskeho repertoáru romantického a veristického obdobia. Hosťoval na viac než šesťdesiatich operných scénach v dvadsiatich piatich krajinách sveta.

Narodil sa 25.9.1951 v Hornej Vsi. Hudobné nadanie zdedil, podobne ako jeho bratia operní speváci Paľo, Miro a Jaro, po rodičoch. Začal štúdiom hry na klavír, ale neskôr pokračoval v opernom speve. V pätnástich rokoch sa stal najmladším žiakom na bratislavskom konzervatóriu v triede Idy Černeckej. Jeho sen, spievať rolu Lenského v Čajkovského opere Eugen Onegin, sa mu splnil na doskách SND v roku 1972. V roku 1974 sa stal laureátom speváckej súťaže Čajkovského v Moskve a v roku 1975 zvíťazil v speváckej súťaži v Ženeve. Jeho kvalitu podčiarkol aj získ štipendia na štúdium v milánskej La Scale. Tam si ho vybral Luciano Pavarotti , aby spieval na koncerte v Modene v Teatro Comunale. Pavarotti ho tam predstavil publiku a verejne ho označil za svojho legitímneho speváckeho nástupcu.V tom čase spieval Peter Dvorský v Busette Vojvodu vo Verdiho Rigolettovi a s operou SND sa predstavil ako Gounodov Faust vo Viedni. Vtedajšieho riaditeľa viedenskej Štátnej opery Egona Seefehlnera zaujal tak, že mu okamžite ponúkol rolu talianskeho speváka v Straussovom Ružovom gavalierovi. Takto začala blesková a veľmi úspešná medzinárodná kariéra dvadsaťšesťročného Petra Dvorského.

Viedenská Štátna opera sa od roku 1977 stala popri Bratislave jeho druhou domovskou scénou. Ešte v roku 1977 sa predstavil ako Alfréd vo Verdiho La Traviate s Ileanou Cotrubas a o rok neskôr ako Edgar v Donizettiho Lucii di Lammermmoor spolu so slávnou sopranistkou slovenského pôvodu - Editou Gruberovou. V roku 1980 sa tu po prvýkrát predstavil v úlohe Nemorina v Donnizetiho Nápoji lásky pod taktovkou Jesusa Lopeza Cobosa, v réžii Otta Schenka, opät po boku Ileany Cotrubas a  legendárneho Guiseppe Taddeiho v úlohe Dulcamara. Vo Viedni Peter Dvorský často vystupoval s Mirellou Freni, ktorá sa stala jeho najčastejšou partnerkou aj na mnohých svetových pódiách v Bohéme, Manon Lescaut, Adriane Lecouvreur, Simon Boccanegrovi, Eugenovi Oneginovi - v tejto opere spolu vystúpili spolu aj v bratislavskej inscenácii v roku 1985.V úlohe Macduffa vo Verdiho Macbethovi debutoval v roku 1985 vo viedenskej Štátnej opere pod taktovkou Giuseppe Sinopoliho a za túto úlohu v milánskej La Scale pod taktovkou Claudia Abada získal Cenu diváka. O rok neskôr, v roku 1986, mu rakúsky prezident dr. Rudolf Kirchsläger udelil titul Kammersänger (Komorný spevák) za vynikajúcu spoluprácu a dlhoročné úspechy vo viedenskej opere .

Treťou domovskou scénou Petra Dvorského bola kolíska opery, milánska La Scala. Záskokom namiesto náhle chorého José Carrerasa Peter Dvorský 13.4.1979 vystúpil pred mimoriadne náročným a náladovým publikom pod taktovkou Carlosa Kleibera a v réžii Franka Zeffirelliho bez jedinej skúšky a zožal dlhotrvajúce ovácie. S La Scalou odcestoval na turné do Japonska na jeseň v roku 1981, kde sa pod taktovkou slávneho Carlosa Kleibera predstavil japonskému publiku v Bohéme. Odvtedy Japonsko navštívil zo tridsaťkrát, či už s La Scalou, alebo samostatnými recitálmi.

V roku 1977 v slávnej Metropolitnej opere v New Yorku debutoval, opäť záskokom, ako Alfréd vo Verdiho La Traviate . La Traviata bola aj prvou operou, v ktorej spieval vo veronskej Aréne roku 1979 s Katiou Ricciarelli a Renatom Brusonom.

Peter Dvorský mnohokrát interpretoval Pinkertona v Pucciniho Madama Butterfly (Viedeň 1982, La Scala a Chicago 1985, Metropolitná opera a Západný Berlín 1987, Mníchov 1989 atď.), Cavaradossiho v Tosce (Víedeň 1987, v Covent Garden s Grace Bumbry v réžii Franka Zeffirelliho a pod taktovkou Giuseppe Sinopoliho). V tejto úlohe Dvorský debutoval aj v Salzburgu roku 1989 pod taktovkou Georga Pretra a úlohe rytiera Des Grieux v Manon Lescaut (v premiérovom obsadení s Mirellou Freni) a pod taktovkou Giuseppa Sinopoliho vo Viedni v roku 1985 a potom na skoro všetkých najvýznamnejších svetových operných scénach, vrátane Mníchova, Hamburgu, Barcelony, Metropolitnej opery v New Yorku, v mnohých japonských divadlách, milánskej La Scaly, Maceraty s Evou Marton , alebo Modeny (s Mirellou Freni pri príležitosti 35. výročia jej kariéry). Po viedenskom predstavení označilo Petra Dvorského hneď niekoľko kritikov za ideálneho interpreta tejto úlohy.
Maurizio v opere Adriana Lecouvreur od Franceska Ciley patril k jeho ďaľším excelentným úlohám (s Mirellou Freni v Bologni 1985, v La Scale 1989 a 1991 - z tejto Adriany vznikol videozáznam, predalo sa neuveriteľných 200 000 kusov! - v parížskej Bastille 1993, atď.). Za interpretáciu Maurizia získal Peter Dvorský cenu Zlatý Oscar Francesca Ciley (L'Oscar d'Oro Francesco Cilea).

S postavou Riccarda vo Verdiho Maškarnom bále sa po prvýkrát predstavil v SND v Bratislave v roku 1986 pod taktovkou Ondreja Lenárda, potom ju spieval vo Viedni, Mníchove s Pierom Cappuccillim, v Metropolitnej opere so Sherrilom Milnesom i v londýnskej Covent Garden.

V premiére 9. apríla 1989 vo viedenskej Štátnej opere spieval Peter Dvorský Dona Alvara vo Verdiho Síle osudu. Eva Marton, Renato Bruson, Robert Lloyd, Juan Pons a dirigent Garcia Navarro iba podčiarkli jeho úžasný výkon.

V sezóne 2002/03 svoj repertoár rozšíril i o postavu Andrea Chéniera v rovnomennej opere od Umberta Giordana. Ďaľšie významné role Petra Dvorského boli Gounodov Faust, Massenetov Werther (túto postavu vytvoril i vo filmovej verzii opery v réžii Petra Weigela), Verdiho Otello a v neposlednom rade aj role v českých a slovenských operách. V českom prevedení Dvořákovej Rusalky vo Viedni (1987) spieval Princa, ale už jedenásť rokov predtým, v roku 1976 stelesnil túto rolu v mníchovskom televíznom spracovaní Rusalky. Nezabudnuteľný je jeho Jeník v Smetanovej Predanej neveste, ktorého niekoľkokrát spieval v pražskom Národnom divadle   spolu s Gabrielou Beňačkovou a vytvoril ho i v televíznej verzii tejto opery, alebo Laco v Janáčkovej Jej pastorkyni. Toho spieval i v pamätnom predstavení 10. mája 1999, kedy sa na javisku pražského Národného divadla zišli hneď traja fenomenálni slovenskí umelci: vedľa Petra Dvorského jeho brat Miro (ako Števo) a Gabriela Beňačková (v roli Jenůfy). Laca stelesnil Peter Dvorský okrem iného aj vo Washingtone, s Evou Urbanovou v roli Kostolníčky (r.2000). Za postavu Ondreja v opere Krútňava Eugena Suchoňa, obdržal Cenu ministra kultúry SR za rok 1999.

Významná je aj koncertná činnosť Petra Dvorského.
So zborom a orchestrom La Scaly spolu so Samuelom Rameym, Montserrat Caballé a Luciou Valentini Terrani pod taktovkou Claudia Abbada účinkoval 14.septembra 1985 vo Verdiho Requiem v Dóme sv. Marka v Miláne, kde sa v roku 1874 uskutočnila svetová premiéra tohto diela za prítomnosti samotného skladateľa.

Peter Dvorský excelentným spôsobom interpretuje predovšetkým talianske, slovenské a české piesne a jeho mimoriadne interpretačné schopnosti ho právom zaradili k takým svetovým tenoristom, ako Luciano Pavarotti, Placido Domingo a José Carreras. Svojim umením propaguje Slovensko po celom svete, dokázal, že i malá zem v srdci Európy vie dať svetu veľkého umelca.

Spolu so svojim priateľom Petrom Štilichom založili v roku 1990 celoslovenskú spevácku súťaž detí v interpretácii slovenskej ľudovej piesne - Slávik Slovenska.

V roku 1991 s manželkou Martou založili Nadáciu Petra Dvorského Harmony, ktorá sa stará o deti s problémami pohybového aparátu, hlavne s diagnózou detská mozgová obrna.

Od roku 1996 vedie medzinárodné spevácke kurzy master class v rámci Festivalu Petra Dvorského v Jaroměřicích nad Rokytou

Už päť rokov vedie v lete Majstrovské spevácke kurzy Petra Dvorského v Piešťanoch.

Od roku 2006 pôsobil ako riaditeľ opery v  Štátnej opere v Košiciach.

V roku 2006 sa habilitoval na Hudobnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe.

Od júna 2010 sa stal šéfom opery v najvýznamnejšom divadle na Slovensku – v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.

Peter Dvorský je ženatý a má dve dcéry.

home